O náhradnom celoeurópskom pláne v prípade zlyhania ochrany grécko-tureckej hranice v súvislosti s novým náporom migrantov, na mimoriadnom summite Vyšehradskej štvorky (V4) v Prahe hovorili premiéri tohto zoskupenia. Na rokovanie prišli tiež macedónsky prezident Gjorge Ivanov a bulharský premiér Bojko Borisov. "Spoliehame sa, že bude fungovať ochrana schengenskej hranice na úrovni Grécka a Turecka a bude fungovať akčný plán medzi EÚ a Tureckom. Bol by som rád, keby nás naši grécki priatelia milo prekvapili. Ale som pesimistický, možno nás znovu prekvapia nejakými ekonomickými problémami," uviedol po rokovaní slovenský premiér Robert Fico.
Pri jeho zlyhaní by mal podľa neho nastúpiť plán B, ktorý sa týka ochrany hraníc Bulharska a Macedónska. Slovensko v prípade jeho realizácie ponúka spolu 300 slovenských policajtov pre obe spomínané krajiny. "Ale chceme, aby toto riešenie bolo európske," vyhlásil Robert Fico s tým, že V4 sa zhoduje na nepriedušnom uzatvorení schengenskej hranice a vytvorení jedného vstupu, kde by boli migranti jasne identifikovaní a boli im odobraté odtlačky prstov.
Robert Fico vyslovil želanie, aby Vyšehradská štvorka bola na tohto týždňovom summite EÚ v Bruseli významným motorom pri rokovaniach o migračnej problematike. "Pretože mnohým európskym politikom chýba zmysel pre realitu," podčiarkol. Zároveň odmietol obviňovanie krajín V4 z nesolidárnosti. Poznamenal, že síce majú iný názor na kvóty, ale ponúkajú peniaze a ľudí. "Sme veľmi aktívni a európski, lebo jasne hovoríme o európskych riešeniach a nechceme prijímať žiadne riešenia, ktoré by narušovali európsky kontext," dodal. Zároveň potvrdil, že Slovensko sa plne hlási k členstvu Bulharska a Rumunska v schengenskom priestore. "Ak členom Schengenu môžu byť krajiny, ktoré si neplnia svoje povinnosti Schengenu, tak môžu byť jeho súčasťou krajiny, ktoré si ich už dnes plnia bez akýchkoľvek problémov," zdôraznil Robert Fico.
"Chcem pripomenúť všetkým, ktorí mali rôzne obavy, že ako predseda vlády SR zastupujem záujmy slovenských občanov a nechodím na summity V4 preto, aby som uspokojoval záujmy premiérov alebo premiérok veľkých štátov," podčiarkol premiér. Narážal tým na reakciu Nemecka, ktorému sa nepáčila snaha Vyšehradu rokovať o záložnom pláne v prípade, ak by zlyhala ochrana vonkajšej schengenskej hranice EÚ na úrovni Grécka a Turecka. Línia ochrany hraníc by sa podľa V4 potom posunula k Macedónsku a Bulharsku. Zoskupenie by týmto postupovalo proti plánu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá počíta s tým, že únia vyrieši migračnú krízu predovšetkým spoluprácou s Tureckom. Podľa premiéra, Slovensko nepozývalo migrantov na svoje územie ani nedestabilizovalo krajiny, odkiaľ prichádzajú. "Myslím si, že je čas povedať aj to, že niektorí európski politici urobili obrovské chyby, pokiaľ ide o migračnú krízu. Nebudeme nikdy súhlasiť s núteným vytváraním komunít migrantov na našom území, preto budeme pokračovať v žalobe, ktorú sme podali," avizoval. Slovensko podalo 2. decembra 2015 žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu na Radu Európskej únie. Žiada, aby Súdny dvor vyhlásil rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Ministri vnútra členských štátov EÚ v septembri väčšinovým hlasovaním rozhodli o prerozdelení 120 000 ľudí z Talianska a Grécka medzi členské štáty. Proti relokácii bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo.
Zdroj: TASR