PREJAV K VÝROČIU DEKLARÁCIE ZVRCHOVANOSTI
17. júl by mal byť pre Slovenky a Slovákov veľkým dňom. Pred 26 rokmi, v roku 1992 to bol práve slovenský národ, ktorý cez svojich volených zástupcov v Slovenskej národnej rade urobil rozhodujúci politický krok k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Mnohé vzácne veci, ktoré dnes máme, považujeme za samozrejmé. Že sme v EÚ, že môžeme slobodne cestovať, slobodne vyjadrovať svoje názory, že máme euro, ale aj že máme samostatný štát. SMER – sociálna demokracia vždy pevne stál ako strana presadzujúca národno-štátne záujmy a túto svoju silnú stránku bude dôsledne presadzovať aj v budúcnosti. Chceme, aby sme sa ako Slovenky a Slováci správali ako veľký národ a nie ako sebabičujúca skupina obyvateľov.
Veľké národy sú veľké aj v tom, že sa vedia vyrovnať so svojou minulosťou. Dokážu sa zmieriť s obdobiami, v ktorých zanechali na vlastnom tele alebo na tele sveta temné, niekedy aj krvavé stopy. Ale predovšetkým sú hrdé a pyšné na vlastné historické míľniky, ktorými sa približovali k svojmu sebaurčeniu, ktorými formovali a písali svoj vlastný príbeh. Na tieto míľniky si nedajú siahať a úctu k nim si odovzdávajú z generácie na generáciu.
Na Slovensku je to niekedy inak. Akoby sme sa nedokázali tešiť z toho, na čo môžeme byť oprávnene hrdí, a namiesto toho stále hľadáme a upozorňujeme len na negatíva. Keď hovoríme o kráľovi Svätoplukovi, ktorého vtedajší pápež v diplomatickej korešpondencii označil za kráľa starých Slovákov, okamžite sa spustí lavína posmeškov. A pritom to bola práve úroveň vtedajšieho štátneho útvaru Veľká Morava, ktorá okrem iného viedla k vyslaniu svätých Cyrila a Metoda na naše územia a k povýšeniu staroslovienčiny na štvrtý liturgický jazyk. Z Ľudovíta Štúra robia antisemitu, z Milana Rastislava Štefánika dobrodruha a z Alexandra Dubčeka slabocha. Hodnota samostatného štátu sa doslova zosmiešňuje, ak pri príležitosti štátneho sviatku vzniku samostatnej Slovenskej republiky dostávajú už ako železné pravidlo najvyššie štátne vyznamenania ľudia, ktorí sa otvorene stavali proti vzniku Slovenskej republiky.
Samozrejme, v našej vlasti je čo naprávať a zlepšovať a aj pri pohľade do minulosti je jasné, že sme sa nevyhli chybám. Tým sa však nevyhol a nevyhne žiaden národ. Ak však zabudne na to pozitívne a nebude si budovať symboly vlastnej hrdosti, nemá šancu sa so všetkými negatívnymi javmi vyrovnať.
Dnešný sviatok má zvláštne postavenie medzi dňami, ktoré sú Slovákom blízke. Bol aj nebol to deň, ktorý by priamo písal slovenské dejiny. Spomeňme si, že 17. júla 1992 schválila Slovenská národná rada 113 hlasmi Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Som hrdý na to, že v tento deň som mal príležitosť byť pri tom a dať ako mladý poslanec individuálnu zelenú samostatnému Slovensku. Nešlo ešte o právny akt, ktorý by priamo zakladal nový štát. Bolo to však zásadné politické vyjadrenie toho, že slovenský národ má právo na existenciu vo svojej vlastnej krajine. „Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.“ Tak to stojí v Deklarácii zvrchovanosti.
Je mi veľmi ľúto, že spomienka na prijatie deklarácie sa celé roky v očiach mnohých ľudí zvrháva na priam akési pohanské sviatky, kde si prídu nadšenci zatancovať okolo vatry a zaspievať piesne, ktoré dávno vyšli z módy. Je len prirodzené, že národ, ktorý dovtedy nemal svoj vlastný demokratický štát, hľadal symboly napríklad vo vatrách, ktoré sa mu spájali s národným obrodením či spomienkami na Slovenské národné povstanie. Kľúčovým odkazom však neboli vatry, ale jasné posolstvo svetu, že aj my máme nárok žiť tak, aby sme boli zodpovední sami za seba.
Myslím si, že sa veľmi nezaslúžene zabúda na autentické emócie, ktoré v ľuďoch vyvolal celý proces vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Začalo sa to práve Deklaráciou zvrchovanosti, pokračovalo prijatím Ústavy Slovenskej republiky a napokon vyvrcholilo vznikom hrdej a nezávislej krajiny. Presne s takou istou nefalšovanou nádejou a úprimnou vierou v lepšiu budúcnosť stáli vtedy ľudia pri vatrách zvrchovanosti alebo neskôr na námestiach pod štátnymi vlajkami novej krajiny.
Boli sme si vedomí, že sme svedkami historického okamihu, aký v dejinách slovenského národa nemá obdoby. Okamihu, o aký sa márne usilovali celé generácie ich predkov. Cítili sme, že nová Slovenská republika nevzniká za vybičovaných historických okolností, ktoré by raz mohli vrhnúť tieň na naplnenie túžby Sloveniek a Slovákov po samostatnom štáte. Naopak – samostatná Slovenská republika vznikala po historicky korektnom, mierovom a pokojnom rozchode s národom českým, na pôdoryse vôle ľudu, vyjadrenej v demokratických voľbách. Naše pohľady do budúcnosti určite neboli bez obáv. Ale jednoznačne víťazila nádej na lepší život vo vlastnej, samostatnej a nezávislej krajine.
Život samostatného Slovenska niekoľkokrát ukázal, že na niektoré detské choroby jednoducho niet lieku – treba ich vytrpieť, vyležať, vyliečiť sa a pokračovať. Dnes je však isté, že pred 26 rokmi, 17. júla 1992, sme sa rozhodli správne. Slovensko svoj boj vyhralo a zvládlo. Žijeme v demokratickej a slobodnej krajine, ktorá je medzinárodne plne akceptovaná ako spoľahlivý partner a ktorá neustále krok po kroku vylepšuje svoje ekonomické a sociálne parametre. Lepší život pre ľudí vo svojej domovine je jedným z hlavných cieľov cesty, ktorá sa úspešne začala pred 25 rokmi. Dať malému, ale hrdému národu jeho pevné miesto pod Slnkom, dať ľuďom dôvod byť pyšnými na to, že sú Slovenkami a Slovákmi.
Vypovediac toto posolstvo strany SMER – sociálna demokracia k Deklarácii o zvrchovanosti Slovenskej republiky by som rád vyzval politikov, médiá, ale aj cirkvi, aby sme prestali znevažovať našu krajinu, náš štát, neobjektívnymi hodnoteniami, obvineniami bez akýchkoľvek dôkazov, často len z čisto osobných alebo skupinových politických záujmov. Slovensko si zaslúži viac. Slovensko si zaslúži úctu, vyvážené hodnotenia a objektívnu kritiku. Len takéto postoje nás môžu posúvať dopredu.
Robert Fico
predseda strany SMER - sociálna demokracia