Ministerstvo financií SR ostro odmieta vyjadrenia stavebných sporiteľní na adresu novely zákona o stavebnom sporení. Stavebné sporiteľne sa vyjadrili, že s nimi o návrhu nikto nerokoval. Je to klamstvo. Zástupcovia MF SR sa s nimi stretli - z vlastnej iniciatívy, a to hneď dva krát. Prvý krát so stredným manažmentom všetkých sporiteľní, kde boli predstavené pripravované zmeny a dôvody prečo k nim dochádza. Po druhý krát s najvyššími predstaviteľmi sporiteľní. 
Za posledných dvanásť rokov štát „nalial“ do systému stavebného sporenia formou štátnej prémie viac ako 460 miliónov eur. Je preto logické, že po takom čase je dobré systém prehodnotiť. Inštitút finančnej politiky v minulosti vyhodnotil, že z dotácie pre stavebné sporenie benefitujú súkromné spoločnosti na úkor sporiteľov. Veľká časť príspevku a dotácie štátu sporiteľom sa vlastne stratí v poplatkoch samotných sporiteľní, čo nie je v prospech klienta.
Celkovo stavebné sporiteľne od roku 2006 do roku 2016 vyplatili svojim akcionárom dividendy v sume 334 miliónov eur, pričom štát prispel na stavebné sporenie v tomto období sumou 405 mil. eur. Za rok 2016 boli tieto sumy dokonca takmer rovnaké. Vyplatené dividendy 24,5 mil. eur a poskytnutá prémia 23,8 mil. eur. Najväčšia zo stavebných sporiteľní od roku 2006 do roku 2016 vyplatila dividendy svojim, prevažne zahraničným akcionárom, v sume viac ako 310 miliónov eur, pričom štát cez túto sporiteľňu podporil sporiteľov formou štátnej prémie v sume 302 miliónov eur. 
Samozrejme, účtovne boli štátne prémie pripísané na účty stavebných sporiteľov. Tieto účty však vedú stavebné sporiteľne a portfólio klientov so štátnou podporou tak majú plne pod kontrolou. Chápeme preto, že pripravované zmeny sa vedeniu sporiteľní nepáčia, nakoľko môžu ohroziť ich zisky do budúcnosti.
Pri každej štátnej podpore, ktorá sa poskytuje prostredníctvom komerčného subjektu, môže vzniknúť situácia že subjekty budú chcieť určitým spôsobom „participovať“ na takejto podpore. Treba si uvedomiť, že ak by neexistovala zákonom stanovená štátna prémia na stavebné sporenie, neexistovali by ani stavebné sporiteľne, pretože sporiť si na bývanie môže každý, aj bez osobitného zákona o stavebnom sporení. 
Novela je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a stavebné sporiteľne ju môžu touto formou pripomienkovať. Zvolili však spôsob „komunikácie cez médiá“, preto aj MF SR reaguje týmto spôsobom. 
Opakujeme, že cieľom novely je celý systém stavebného sporenia, ktorý je dnes neadresný a neefektívny zmeniť tak, aby reagoval na aktuálnu situáciu na finančnom trhu a aby ho mohli využívať naozaj tí, ktorí to najviac potrebujú. Teda mladí po dovŕšení dospelosti, ktorí sa chcú osamostatniť, alebo ľudia v produktívnom veku s nižšími príjmami, ktorí potrebujú prostriedky na rekonštrukciu, alebo zmenu bývania. 
Súčasné nastavenie štátnej podpory je neefektívne, nakoľko podľa aktuálnej situácie na trhu by mala štátna prémia dosahovať iba 0,5% z ročných vkladov. Avšak zákon je nastavený tak, že je desaťnásobne vyššia a to na úrovni 5%. Okrem toho objem novo poskytovaných medziúverov až 15-násobne prevyšuje objem poskytovaných zvýhodnených stavebných úverov. Štát tak prostredníctvom štátnej prémie podporuje najmä poskytovanie komerčných úverov na bývanie, a to na úkor zvýhodnených stavebných úverov, ktorých poskytnutie by malo byť ďalšou „prémiou“ za predchádzajúce dlhodobé sporenie.