Prevzatie Vodnej elektrárne Gabčíkovo naspäť do rúk štátu bolo jednou z najvýznamnejších udalostí, ktoré sa za posledné štyri roky udiali v rezorte životného prostredia, povedal minister životného prostredia SR Peter Žiga. „Udialo sa to minulý rok v marci, teda skoro pred rokom, a v zásade sa dá povedať, že sa tým vysporiadali chyby, ktoré boli napáchané pri privatizácii Slovenských elektrární. Bola to taká čerešnička na torte, ktorá znamenala, že privatizér, teda talianska spoločnosť Enel, okrem Slovenských elektrární dostala do prevádzky, alebo do prenájmu Vodnú elektráreň v Gabčíkove na 30 rokov a my sme už od roku 2006, to znamená od prvej vlády Roberta Fica, spochybňovali tento prenájom, alebo túto zmluvu o prevádzke. Znamená to, že táto vodná elektráreň sa nikdy nemala dostať do rúk talianskej spoločnosti Enel a vždy mala byť prevádzkovaná štátom,“ podčiarkol minister životného prostredia.

„Napokon, minulý rok nám naše tvrdenia potvrdil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý povedal, že zmluva o prevádzke je od počiatku neplatná, to znamená, že Vodná elektráreň v Gabčíkove sa dostala naspäť do rúk štátu, teda konkrétne do rúk štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, ktorá od 10. marca minulého roka túto elektráreň prevádzkuje sama,“ doplnil Peter Žiga. Vodohospodárska výstavba má skúsenosti s prevádzkovaním vodných elektrární, pretože okrem elektrárne v Gabčíkove prevádzkuje aj Vodné dielo Žilina s 90 megawattovou vodnou elektrárňou. „Samotná prevádzka od marca 2015, čo je už viac ako 10 mesiacov, ukazuje, že k žiadnym výpadkom nedošlo, ani nebola ohrozená stabilita elektrickej siete na Slovensku. Vodná elektráreň v Gabčíkove produkuje zelenú energiu a naozaj každá desiata žiarovka, ktorá svieti na Slovensku, je z elektrickej energie, ktorá je vyrobená vo Vodnej elektrárni v Gabčíkove,“ podčiarkol minister životného prostredia.

Ďalšou veľkou témou rezortu životného prostredia v uplynulých štyroch rokoch bola tvorba nového zákona o odpadoch. „V prvom rade treba povedať, že zákon, ktorý tu platil do konca minulého roka, platil 14 rokov a bol 26‑krát novelizovaný. Tento zákon už prekonal svoju dobu,“ uviedol Peter Žiga. Starý zákon sa podľa neho tvoril v roku 2001, kedy Slovensko nebolo v Európskej únii a rovnako výroba a priemysel boli na úplne inom stupni vývoja. „Ale predovšetkým sa bolo treba sústrediť na to, že Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny, čo sa týka triedenia a separovania odpadu, pretože viac ako 70 % odpadu na Slovensku nekončí ako surovina pre ďalšiu výrobu, ale končí na skládkach komunálneho odpadu. To znamená, keď si to porovnáme s krajinami, ako je Nemecko, škandinávske krajiny alebo Rakúsko, ten pomer je presne opačný. Tam sa 70 % znova dostáva do výroby vo forme recyklácie,“ vysvetlil minister životného prostredia. „My by sme chceli práve týmto zákonom dosiahnuť, aby sa aj u nás pomer výrazne zmenil a aby sme aj my istým spôsobom motivovali občanov, aby vedeli, respektíve rozmýšľali nad tým, či budú všetko hádzať do čiernej nádoby, alebo či budú separovať komunálny odpad, pretože zaňho budú platiť menej. Na Slovensku sme pravidlá nastavili tak, že o triedený odpad sa postará priemysel. To znamená sklo, papier, plasty a železo bude musieť priemysel zadarmo zobrať občanom, v tomto prípade obciam. Občan bude platiť len odpad, ktorý dá do čiernej nádoby,“ vysvetlil Peter Žiga. „Samozrejme, to nie je jediná vec, ktorú sme riešili v zákone, hovorili sme o zákaze výkupu železa, hovorili sme o tom, že chceme zaviesť nový informačný systém, pretože sme nemali doteraz vôbec prehľad o tom, akým spôsobom sa u nás vedú toky odpadu, kde končí odpad, ako sa s ním narába, prečo sa s ním takto narába, čiže chceli by sme implementovať nový informačný systém, aby sme mali presnú informáciu o tom, kde a ako sa odpad pohybuje na Slovensku. Po 14 rokoch sme v tomto zákone zrušili aj Recyklačný fond, ktorý historicky zohral významnú úlohu,“ doplnil minister životného prostredia.
Rezort životného prostredia v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom vypracoval koncepciu protipovodňových opatrení na Slovensku, ktorú predstavili v roku 2013. „Identifikovali sme 559 miest na Slovensku, ktoré by mali byť chránené pred veľkou vodou, pretože predstavujú potenciálne riziko na ľudských životoch, respektíve na majetku občanov. Vypočítali sme, že protipovodňové opatrenia v 559 miestach by mali stáť 1 miliardu eur. V našom operačnom programe sme toľko peňazí nemali, podarilo sa nám zabezpečiť protipovodňové opatrenia v asi 120 miestach jednak cez Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý sa venuje protipovodňovým opatreniam, ale zároveň sme vyčlenili aj peniaze pre mestá a obce, v katastroch ktorých sa rizikové toky nachádzajú a oni sú ich správcami. Samozrejme, gro prác v rámci protipovodňových opatrení robil Slovenský vodohospodársky podnik a musím povedať, že sme urobili niekoľko významných stavieb na Slovensku. V tomto období sme preinvestovali asi 40 miliónov eur a do ďalšieho obdobia máme pripravených 400 miliónov eur, ktoré by mali už významným spôsobom pomôcť aj krajským mestám. Asi do roku 2018 ‑ 19 potrebujeme robiť protipovodňové opatrenia na rieke Hornád, asi 12‑kilometrový úsek, v objeme asi 20 ‑ 25 miliónov. Potom budeme určite potrebovať urobiť protipovodňové opatrenia v ďalšom krajskom meste, v Prešove a určite to bude aj Banská Bystrica, ktorá dlhodobo nie je chránená proti veľkej vode. Máme časť za sebou, ale ešte veľká časť nás čaká. Myslím si, že aj prostredníctvom európskych peňazí sa nám to podarí a hlavne prostredníctvom práce našich odborníkov v Slovenskom vodohospodárskom podniku," uzavrel Peter Žiga.