S obnovou kultúrnych pamiatok na Slovensku budú aj v nasledujúcich rokoch pomáhať nezamestnaní ľudia. Štát z Operačného programu Ľudské zdroje na tento účel vyčlení 15 miliónov eur. Na dnešnej konferencii v Bratislave, venovanej zapojeniu nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva v rokoch 2011 až 2015, to povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Minister je presvedčený, že šancu využijú opäť viacerí nezamestnaní, aby sa pri tejto obnove pamiatok vedeli zamestnať a prostredníctvom nej dokázali vytvoriť hodnoty, ktoré budú mať dlhodobý charakter. "Máme záujem a celý projekt to aj vystihuje – zachovať kultúrne dedičstvo pre budúce generácie. Ten celospoločenský význam je možno dôležitejší, ako tie pracovné miesta, ktoré sa pri tejto akcii vytvoria," povedal Ján Richter. Polročné nadobudnutie istých pracovných návykov je podľa jeho slov tiež dôležité na to, aby sa v tom ďalšom období vedeli nezamestnaní uplatniť.
Pilotný projekt obnovy kultúrneho dedičstva s pomocou nezamestnaných bol spustený v roku 2011. Podľa ministra začínal s objemom okolo 200 000 eur a s rekonštrukciou dvoch objektov pri počte 50 pracovníkov. Ako tvrdí, projekt po nástupe do vlády mali záujem zachovať a rozšíriť. "To aj napriek tomu, že si v plnej miere uvedomuje, že tí zamestnanci, ktorí pôsobia a pracujú pri obnove kultúrneho dedičstva, s najväčšou pravdepodobnosťou nenájdu trvalé uplatnenie. V tomto prípade, tá spoločenská hodnota pre zachovanie kultúrneho dedičstva je ďaleko väčšia," vysvetlil.
Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva v rokoch 2011 - 2015 vytvorilo podľa ministra zhruba 1 750 miest a viac ako 2 000 uchádzačov o zamestnanie sa v projekte celkovo vystriedalo. "Až 86 percent z nich boli rizikové kategórie, mladí, dlhodobo nezamestnaní a vo veku od 50 vyššie. Z toho najväčšie percento tvorili dlhodobo evidovaní nezamestnaní," priblížil Ján Richter. Nezamestnaní pri rekonštrukcii kultúrnych pamiatok v uplynulých rokoch vykonávali buď odborné alebo pomocné práce. Odborné práce tvorili napríklad murovanie rôznymi stredovekými technikami či archeologický výskum, pri pomocných prácach nezamestnaní zas čistili okolie, odstraňovali náletovú zeleň alebo revitalizovali informačné tabule a turistické chodníky.
Mesačná hrubá mzda pri odborných prácach sa pohybovala na úrovni 610 eur, celková cena práce bola 825 eur. Pomocný pracovník dostal 474 eur, celková cena práce bola 640 eur. Podľa ministra tieto mzdy zodpovedali náročnosti práce. "Viac ako sedem miliónov eur za celé obdobie bolo investovaných do tohto projektu a 123 objektov sa celkovo rekonštruovalo. Hlavným záujmom bolo ísť tam, kde sú vytvorené podmienky, kde boli aj istí záujemcovia, mimovládne organizácie, nadšenci a spoluúčasť obcí i miest," povedal Ján Richter. Nezamestnaní tak napríklad v uplynulých rokoch pomáhali pri rekonštrukcii Znievskeho hradu, hradov Slanec, Beckov, Branč i hradu Lednica. Taktiež pri konzervácii Lietavy, obnove kráľovskej rezidencie na Pustom hrade vo Zvolene či rekonštrukcii hradu Čachtice a obnove parku v Spišskom Hrhove.
Podľa ministra obnova ďalších kultúrnych pamiatok s pomocou nezamestnaných nie je o jednotlivcoch, ale o spolupráci medzi úradmi práce, mimovládnymi organizáciami, samosprávami a ministerstvom kultúry. "Záujem je vždy väčší ako možnosti. Niekto musí povedať, čo je väčšia priorita a v danom prípade je to ministerstvo kultúry," podotkol minister.
Zdroj: TASR