Drahé Slovenky, drahí Slováci, vážení spoluobčania.
V toto pondelkové ráno, 1. januára 2018, Vám želám všetkým šťastný nový rok a predovšetkým blahoželám k významnému štátnemu sviatku – k 25. výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Len pred niekoľkými minútami som telefonoval s predsedom vlády Českej republiky, pánom Andrejom Babišom. Krajiny, s ktorou Slovensko dlhých 75 rokov, od roku 1918 až do 31. decembra 1992, vytváralo jeden štátny celok. Krajiny, s ktorou Slovensko 1. januára 1993 ukázalo celému svetu nevídaný príklad pokojného rozdelenia federálnej republiky a vzniku dvoch samostatných štátov – Slovenskej republiky a Českej republiky.
Poďakoval som pánovi premiérovi Babišovi za 25 rokov nádherného susedského spolunažívania a vyslovil hlboké presvedčenie, že aj ďalšie vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou budú pôžičkami vzájomnej dôvery.
Vážené dámy a páni,
od 1. januára 1993 Slovensko píše svoj vlastný štátny príbeh.
Patrím medzi posledných aktívnych politikov, ktorí mali možnosť v roku 1992 hlasovať za Deklaráciu zvrchovanosti slovenského národa, za Ústavu SR a na začiatku roku 1993 participovať na prijímaní základnej legislatívy. Nebolo to však v žiadnom prípade jednoduché obdobie.
Nebolo to jednoduché obdobie preto, lebo existovali obavy, či ekonomický a odborný potenciál slovenského národa bude stačiť na vybudovanie štátu. Na rozdiel od vyspelých demokracií sme nemali tradície, politickú skúsenosť a ani dobré ekonomické základy. Pamätám si na doslova dramatické diskusie v parlamente, kde v tom čase verejnosť mohla počuť vážne ekonomické aj politické argumenty pre vznik štátu, ako aj proti. V intelektuálnych kruhoch zase chýbala idea či dokonca vízia, na ktorej sa mala postaviť nová slovenská štátnosť. Slovenská spoločnosť, ako aj politická scéna bola v tom čase výrazne rozdelená a so vznikom štátu sa nestotožnili všetci.
Napriek tomuto všetkému môžeme s hrdosťou konštatovať, že sa nám z pohľadu dejín za krátke obdobie 25 rokov podarilo naplniť víziu budovania moderného sociálneho štátu, plne etablovaného a rešpektovaného vo svete. Naplnili sme tak sen a vízie národných politických elít z minulosti, ktoré počas niekoľkých storočí neúnavne aj za cenu straty slobody presadzovali myšlienku samostatného štátneho celku. V minulosti, ako aj teraz je ešte veľa národov, ktoré majú svoje štátotvorné ambície, ale len málu z nich sa podarilo v pokoji a nenásilnou cestou presadiť svoje ciele a svoje predstavy. My tu dnes máme mladú generáciu, ktorej je obdobie spoločnej federácie mimoriadne vzdialené, ako keby to bolo pred pár storočiami a nie pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Slovenskú štátnosť berú ako prirodzenú a možno akúsi nudnú samozrejmosť. Niekto by mohol cynicky poznamenať, že rozdelenie nemalo svoj dramatický príbeh, a preto chýba emócia. Je možno chybou spoločensko-politických elít, že nedostatočne upozorňujeme na jedinečnosť pokojného vzniku samostatnej republiky a našu schopnosť budovať vlastnú štátnosť.
Zdá sa, že sme nedôslední pri oddeľovaní zdravého vlastenectva od nacionalizmu a extrémizmu, že musíme viac zapracovať na vzťahu k štátnym symbolom.
Vážené dámy a páni,
ako predseda vlády som veľmi rád, že vznik Slovenskej republiky už nie je rozdeľujúcou témou spoločnosti. Preto mi dovoľte z tohto miesta sa poďakovať všetkým, ktorí na úrovni politickej, ako aj občianskej prispeli svojimi aktivitami k napĺňaniu vízie demokratického a moderného sociálneho štátu, ktorý je dnes uznávaným a rešpektovaným na medzinárodnej politickej scéne. Zároveň patrí moja vďaka a rešpekt každému z Vás, ktorý svojou prácou prispieval alebo stále aktívne prispieva k rozvoju našej krajiny a podieľa sa na jej spoločensko-ekonomickom napredovaní.
Dámy a páni,
dejiny Slovenska sú plné historických udalostí, na ktoré máme odlišný názor, avšak vznik samostatnej republiky medzi ne nepatrí. A to je pre jeho ďalšiu úspešnú existenciu podstatný hodnotový vklad, na ktorom môžeme formovať našu hrdosť a sebavedomie v súťaži so svetom.
Dôvod, prečo je tomu tak, je veľmi jednoduchý. Celých 25 rokov dejín samostatnosti možno vnímať ako snahu slovenských vlád a jednotlivých parlamentov vytvárať jasné pravidlá politického systému, ktorý má striktne oddelenú exekutívnu, parlamentnú a súdnu moc. Politické krízy počas celej existencie samostatného Slovenska neboli inak riešené, ako slobodnými parlamentnými voľbami. Podarilo sa nám prijatím Ústavy SR vytvoriť právny rámec porovnateľný s vyspelými demokraciami s bohatou tradíciou správy veci verejných. Pre niekoho to môže byť samozrejmosť, ak sa však pozrieme okolo seba, vidíme, že Slovensko je demokratickou krajinou, ktorá rešpektuje všetky základné ľudské práva a pravidlá politickej súťaže. Rozhodujúce slovo má vždy občan a jeho právo voliť. Toto nemôže na Slovensku ani vo svete nikto poprieť.
Za veľmi podstatnú pri budovaní štátu a posilňovaní jeho pozície na medzinárodnej scéne považujem skutočnosť, že vždy existoval konsenzus v otázkach zahraničnej politiky. Práve tento konsenzus umožňoval prijímať v rozhodujúcich chvíľach rozhodnutia, ktoré nám zabezpečovali predpoklady na ekonomickú a sociálnu prosperitu a ktoré garantovali aj našu bezpečnosť. Vstup do EÚ, prijatie Slovenska do NATO, vstup do Schengenu či prijatie eura boli rozhodnutia, ktoré potvrdili našu politickú dospelosť. Musím však vysloviť aj poľutovanie, že konsenzus v oblasti zahraničnej politiky, ktorý posúval našu krajinu dynamicky vpred, sa postupne stráca. Mňa ako predsedu vlády znepokojuje, že v rámci politického spektra existujú predstavy, ktoré sa pohrávajú s destabilizovaním dosiahnutého a tým i vystaveniu Slovenska mimo pásma stability a prosperity.
Napriek tomu musím skonštatovať, vážení občania, že štát, ktorý pred dvadsiatimi piatimi rokmi neexistoval, opakujem, štát, ktorý pred dvadsiatimi piatimi rokmi neexistoval, má silnú a rešpektovanú diplomaciu schopnú obhajovať svoje záujmy a nastoľovať celoeurópske témy. Kto by, prosím Vás, predpokladal, že budeme predsedať Rade Európskej únie a kto by predpokladal, že budeme prinášať riešenia na migráciu či na ochranu hraníc, alebo bezpečnosti občanov EÚ. Dnes je to samozrejmosť, pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa to javilo iba ako iluzórny sen.
Za veľmi podstatné považujem, že ruka v ruke s bezpečnostnou a ekonomickou integráciou sa najväčší dôraz kladie na sociálne politiky nielen u nás, ale aj v EÚ. Bol to jeden z posledných summitov EÚ, ktorý podčiarkol sociálny rozmer európskej politiky. Celých 25 rokov existencie Slovenska je postavených na vízii priblížiť životnú úroveň našich občanov k vyspelým ekonomikám starších členských štátov EÚ. Životná úroveň je programovým cieľom vlád a o tom, že sa posúvame zásadne vpred, svedčia napríklad aktuálne čísla nezamestnanosti. Určite si mnohí pamätajú nešťastné politické rozhodnutia, akými bola privatizácia strategických podnikov do zahraničia či zrušenie celých odvetví strojárenstva, ktoré generovali vysokú mieru nezamestnanosti, ktorá sa často pohybovala na hranici okolo 20 percent. Dnes aktívnymi politickými opatreniami, príchodom veľkých investorov sme dosiahli historicky najväčšiu zamestnanosť a historicky najnižšiu nezamestnanosť v období slovenskej štátnosti za posledných 25 rokov a z hľadiska ekonomického rastu patrí naša ekonomika k najdynamickejším v EÚ.
Všetky tieto fakty nastavujú zrkadlo vyjadreniam spred dvadsiatich piatich rokov, keď sa samostatnej existencii Slovenska dávali týždne či mesiace. Zahraničné médiá pochybovali o našej schopnosti prežiť a obhájiť si vlastnú samostatnosť. Dokonca, a dnes sa na tom možno už iba pousmejeme, boli tipovacie súťaže, koľko slovenská ekonomika vydrží a či sa nezrúti a či sa „s prosíkom“ nevrátime do federácie. Dnes máme s Českou republikou nadštandardné vzťahy a úzko kooperujeme pri presadzovaní spoločných záujmov v rámci EÚ. Zhodneme sa, aj v Bratislave, aj v Prahe, že naše rozdelenie bolo v danom čase najrozumnejšie politické rozhodnutie, aj keď ako každé rozdelenie, či už v súkromnom živote, prináša istý sentiment a nostalgiu. To je však emócia a nej môžeme aj do budúcnosti stavať racionálne a vzájomne výhodné vzťahy.
Vážené dámy, vážení páni,
pred dvadsiatimi piatimi rokmi by za nás nikto nestavil ani pomyselný cent. Buďme k sebe úprimní a priznajme, že 25 rokov samostatnej štátnosti sprevádzali aj omyly, aj chyby. Možno nie každý bude súhlasiť a ja to rešpektujem, ale samostatné Slovensko musíme vnímať po dvadsiatich piatich rokoch ako úspešný príbeh. Napriek tomu čelíme obrovským očakávaniam. Ľudia sa chcú, a je to úplne prirodzené, rýchlejšie približovať svojou životnou úrovňou najvyspelejšej Európe. To ale vyžaduje, aby Slovensko zostalo naďalej bezpečné, demokratické, rešpektujúce politické, občianske a sociálne práva občanov a jasne pro-európsky orientované. Toto sú, dámy a páni, základné parametre samostatnej štátnosti, ktoré moje vlády vždy ctili a rozvíjali a ktoré si budú vždy ctiť a rozvíjať.
Dnes si dovolím povedať, že som hrdý na Slovensko. Buďme hrdí na našu krajinu a majme rešpekt k tomu, čo sme spoločne dosiahli. Každý jeden z nás a všetci spoločne píšeme úspešnú históriu nášho mladého štátu. Robme veci spoločne tak, aby to bol úspešný príbeh aj v nasledujúcich rokoch našej samostatnej existencie.
Ďakujem Vám za pozornosť a ešte raz, šťastný nový rok 2018, nech je lepší ako ten, čo odišiel včera.
Robert Fico, predseda vlády SR