Predseda vlády SR Robert Fico po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli ocenil, že Slovensko má v osobe Maroša Šefčoviča človeka v Európskej komisii, ktorý je zodpovedný za taký dôležitý a strategický projekt, akým je Energetická únia.
Premiér priznal, že téma Energetickej únie dominovala štvrtkovým (19.3.) rokovaniam lídrov EÚ, ktorí ju politicky odobrili a ktorí podľa jeho slov potvrdili vysokú kvalitu a pripravenosť materiálu, do ktorého nebolo treba zásadnejšie vstupovať na zasadnutí Európskej rady.
"Energetická únia predstavuje ďalšie spájanie sa v rámci európskeho priestoru. Jej úlohou je, aby sa každý členský štát cítil bezpečne v dodávkach plynu, že sa vždy nájde dostatok zdrojov, či už ide o plyn, alebo elektrinu, a že tieto zdroje budú v primeranej cene. Rovnako tiež, že tu bude spoločný trh, ktorý bude chrániť EÚ najmä pred tým, aby niekto zneužíval plyn ako politický nástroj," zhodnotil Fico význam Energetickej únie pre Európu.

Pripomenul, že z hľadiska záujmov SR nejde len o dodávky plynu, ale aj elektriny, kde v rámci prepojení je pre Slovensko dôležitý severo-južný ťah, čiže elektrické presieťovanie s Maďarskom a krajinami Balkánu. Aj pri tomto projekte, podobne ako pri budovaní plynovodov, chce SR mať prístup k finančným mechanizmom, ktoré ponúka EÚ. V otázkach prepájania elektrických sietí však Fico zdôraznil, že Slovensko bude trvať na význame národného regulátora pre tvorbu cien s elektrinou.
Premiér spomenul obavy, ktoré má SR, ak sa Rusko definitívne rozhodne obísť Ukrajinu ako tranzitnú krajinu. Naznačil, že v takomto prípade plynovod s kapacitou takmer 100 miliárd kubických metrov (m3), cez ktorý Slovensko tlačí ruský plyn z Ukrajiny ďalej na Západ, zostane nevyužitý. Aj preto vláda SR podporuje výstavbu plynovodu Eastring, ktorý cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a čiastočne aj cez Ukrajinu umožní dostať do Veľkých Kapušian ruský plyn z Turecka.

V odpovedi na otázku TASR, či pre projekt Eastring má SR sľúbenú podporu ostatných krajín regiónu, premiér upozornil, že pred niekoľkými dňami navštívil Rumunsko, kde rokoval s premiérom Victorom Pontom. Pripomenul, že Bukurešť má záujem budovať vlastné potrubie z Čierneho mora, kde objavili zásoby zemného plynu, a prepojiť ho so sústavou, ktorá vzniká pod názvom Južný koridor. Pre Bulharsko je to tiež zaujímavý projekt už aj preto, že Bulhari majú záujem stať sa akýmsi energetickým uzlom v tejto časti Európy.

Predseda vlády SR odmietol narážky, že krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré chcú slovami českého premiéra Bohuslava Sobotku koordinovať svoje úsilie pri preberaní energetickej legislatívy, majú rôzne energetické záujmy. Pripustil, že kým Poľsko chce aj naďalej využívať zásoby uhlia, Česká republika, Slovensko a pravdepodobne aj Maďarsko budú viac rozvíjať jadrovú energetiku, to však nebráni užšej regionálnej spolupráci v rámci V4 a zároveň rešpektovaní práva na vlastný národný energetický mix.
Premiér rovnako spochybnil aj úvahy, že na summite v Bruseli došlo k "nezhodám" medzi členskými krajinami v otázke úsilia Európskej komisie (EK) preskúmať transparentnosť dohôd o dodávkach plynu s Gazpromom, či sú tieto dohody v súlade s právnymi procesmi EÚ o energetickej bezpečnosti.

"Niektoré krajiny namietali, že ide o citlivé informácie pre súkromné firmy, ale myslím si, že sme nakoniec našli text, ktorý je vyvážený a ktorý zabezpečí transparentnosť plynárenských kontraktov," uviedol Fico, pričom zdôraznil, že ide o čisto politickú dohodu.
Česká delegácia na summite rovnako poprela, že by chcela blokovať úsilie exekutívy EÚ o transparentnosť tohto typu dohôd, podľa niektorých diplomatických zdrojov najväčšie výhrady má v tomto smere Maďarsko.

PREMIÉR: Je zlé, ak sa závidí Zuzane Zvolenskej, že bude referentka

Vláda a Smer-SD sa nedajú zatiahnuť do konfliktu s prezidentom SR Andrejom Kiskom. Na tlačovej konferencii to dnes po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD). Reagoval tak na tohtotýždňové hodnotenie hlavy štátu týkajúce sa aktuálnej situácii v zdravotníctve.

Kiska po stretnutí s ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom (nominant Smeru-SD) uviedol, že sa nedozvedel žiadne jasné informácie o prijatých opatreniach na zastavenie neefektívneho a netransparentného nakladania s peniazmi v zdravotníctve. Poukázal na viacero problémov v tejto oblasti, pričom pripomenul, že vláda a minister má absolútne možnosti zaviesť poriadok, jasné pravidlá a spravodlivosť, za čo nesie politickú aj manažérsku zodpovednosť.

Podľa Fica existuje celý okruh poradcov prezidenta, ktorí by najradšej išli do konfliktu so Smerom-SD a vládou. "My sa ale do tohto konfliktu nenecháme zatiahnuť, pretože mi vždy záležalo na tom, aby vzťahy medzi ústavnými činiteľmi boli korektné. Ďalej poukázal na prezidentove slová o tom, že nemá v oblasti zdravotníctva exekutívne právomoci. "Takže, ak niekto hovorí o nejakom stave niekde, a hneď povie, že nemá ani právomoc, ani zodpovednosť, tak potom to nadobúda úplne inú kvalitu," dodal premiér.
Na novinársku otázku, ako má verejnosť vnímať odvolanie bývalej ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, ktorú neskôr vyšle štát do Bruselu, podčiarkol, že Zvolenská odstúpila sama. "Jednoducho veľmi správne pochopila, že je potrebné vyvodiť politickú zodpovednosť, pretože vznikla nejaká situácia, ktorá bola veľmi komplikovane hodnotená. Privítal som toto gesto politickej kultúry. No a ak závidíte bývalej ministerke, že bude referentka, no tak to je už naozaj veľmi zlé," uzavrel Fico.
Zvolenská vlani v novembri prijala výzvu premiéra a odišla z postu šéfky rezortu zdravotníctva. Dôvodom bol podozrivý nákup CT prístroja piešťanskou nemocnicou. Jej nástupcom sa stal Čislák. Nedávno sa objavili informácie o tom, že by mala pôsobiť ako expertka pre sociálnu oblasť na Stálom zastúpení SR v Bruseli.

PREMIÉR: Nikto nie je spokojný s politickým vývojom na Ukrajine

Lídri členských štátov Európskej únie podľa premiéra Roberta Fica otvorene hovorili počas dvojdňového summitu (19.-20.3.) v Bruseli o nespokojnosti s politickým vývojom na Ukrajine.

"Parlament je presne taký istý, ako bol predtým, je tam vysoká miera korupcie, obrovský vplyv oligarchov na politiku," priblížil v Bruseli na dnešnej tlačovej konferencii po skončení summitu. Upozornil, že práve tieto fakty môžu výrazne vplývať na napĺňanie ďalších vyšších štádií februárovej minskej dohody. Ako dodal, Európska rada je toho názoru, že treba dozerať na obe strany pri dodržiavaní minských dohôd, teda ukrajinskej aj proruských separatistov. "Pretože raz môže zlyhať jedna strana, raz druhá," konštatoval Fico.
Súčasne pochválil pokrok, ktorý sa podaril dosiahnuť v upokojení situácie na východe Ukrajiny, kde ešte dochádza k individuálnym stretom, avšak veľké vojenské aktivity už skončili. Za jedinú cestu na zabezpečenie mieru na Ukrajine považuje implementáciu dohody z Minska v praxi. "Ak to tak bude, tak do budúcnosti môžeme uvažovať, čo so sankciami," avizoval.

Lídri členských štátov EÚ sa na summite zhodli na prepojení aktuálnych hospodárskych sankcií voči Rusku s plnením februárovej dohody z Minska o dodržiavaní prímeria na Ukrajine. Jednotlivé body dohody známej ako Minsk II by sa mali naplniť do konca tohto roka. Európska rada ale nerozhodla o ďalšom predĺžení sankčného režimu únie voči Moskve, ktorý vyprší 31. júla. Takéto rozhodnutie by malo padnúť na niektorom z budúcich summitov.

zdroj: TASR